Výhrevnosť dreva podľa druhu: tabuľka a čo ju ovplyvňuje

Výhrevnosť dreva pri 20 % vlhkosti je pri všetkých bežných druhoch takmer rovnaká: listnaté drevo má 13,9 MJ/kg (3,86 kWh/kg), ihličnaté 14,5 MJ/kg (4,02 kWh/kg). Rozdiel medzi druhmi sa prejaví až pri objeme. Priestorový meter hrabu alebo buka dá o 40 až 60 % viac tepla ako priestorový meter smreka, pretože je ťažší. O tom, koľko tepla z polena skutočne dostanete, rozhoduje najviac vlhkosť. Čerstvo vyťažené drevo s 50 % vody má len 7,8 MJ/kg, teda polovicu.

Tabuľka výhrevnosti podľa druhu dreva

Na kilogram sú si druhy podobné, na priestorový meter (prm) rozhoduje hustota. Hodnoty v MJ/kg platia pre drevo s 20 % obsahom vody podľa údajov bavorského lesníckeho ústavu LWF, energia na prm je orientačná a počíta s 0,6 až 0,7 m³ dreva v jednom prm rovnaného dreva.

Hodnoty pre agát, javor a lipu na prm sú odvodené z hustoty dreva, priamo publikované tabuľky ich uvádzajú zriedka. Pri hrabe uvádza nemecká Wikipédia 2 300 kWh na rovnaný meter, o 10 % viac ako pri buku. Rozpätie v stĺpci kWh vzniká preto, že prm nie je presná jednotka a obsah pevnej hmoty v ňom kolíše. Podrobne to rozoberá článok o tom, koľko dreva je v prm a v sypanom metri.

Vlhkosť rozhoduje viac ako druh

Každý kilogram vody v polene spotrebuje na vyparenie 0,68 kWh tepla, ktoré potom chýba v miestnosti. Preto výhrevnosť klesá s obsahom vody lineárne a druh dreva je až druhoradý. Nasledujúca tabuľka vychádza z LWF Merkblatt 12.

Čerstvé bukové poleno teda dá len 56 % tepla suchého polena a zvyšok energie odíde komínom ako para. Pri kúrení mokrým drevom navyše klesá teplota v ohnisku, sklo krbu černie a v komíne sa usádza decht. Samotné 20 % je obsah vody vztiahnutý na celú hmotnosť polena. Bežné ihlové vlhkomery ukazujú vlhkosť vztiahnutú na suchú hmotu, kde tej istej hranici zodpovedá 25 % na displeji. Ako drevo dosušiť a správne zmerať, opisuje návod na sušenie a skladovanie palivového dreva.

Hustota a objem: prečo prm buka hreje viac ako prm smreka

Kilogram suchého smreka má dokonca vyššiu výhrevnosť ako kilogram buka, lebo ihličnany obsahujú viac lignínu a živice. Do krbu však neprikladáte kilogramy, ale polená, a drevo kupujete na priestorové metre. Priestorový meter buka pri 20 % vlhkosti váži približne 490 kg, priestorový meter smreka len 330 kg. Podľa LWF obsahuje rovnaný meter buka pri 20 % vlhkosti 1 885 kWh a rovnaný meter smreka 1 333 kWh, rozdiel je 41 %.

Bavorské centrum TFZ to prepočítalo na vykurovací olej: jeden rovnaný meter 33 cm bukových polien s 15 % vody nahradí 190 litrov oleja, meter smreka len 130 litrov. Z toho vyplýva jednoduché pravidlo pri nákupe. Smrek alebo topoľ sa oplatí len vtedy, keď je za prm aspoň o 30 až 40 % lacnejší ako buk. Inak platíte za vzduch a za častejšie prikladanie.

Čo je vhodné do krbu a čo do kotla

Do krbovej vložky a kachlí patrí tvrdé listnaté drevo: buk, hrab, jaseň, javor, breza a dobre vysušený dub. Horí pokojným plameňom, neiskrí a drží žeravú vrstvu, takže prikladáte raz za 45 až 60 minút. Ihličnaté drevo v krbe praská, vystreľuje iskry a živica zanáša sklo sadzami. Hodí sa na rozkúrenie, na hlavné kúrenie v otvorenom alebo presklenom ohnisku menej. Podrobnejšie o výbere polien píše redakcia v článku aké palivové drevo do krbovej vložky.

Do splyňovacieho kotla môžete dať smrek, borovicu aj mäkké listnáče. Kotol má uzavreté ohnisko a ventilátor, iskrenie neprekáža a rýchle horenie ihličnanov mu vyhovuje. Aj kotol však vyžaduje vlhkosť do 20 %, inak klesá výkon a decht zanáša výmenník. Agát a dub v kotle horia dlho, ale dub s vyšším obsahom tanínov pri nedosušení korozívne pôsobí na oceľ. Kachľová pec s akumulačnou hmotou zvládne oba typy dreva, potrebuje len presnú dávku podľa výrobcu. Kto zvažuje aj lisované palivá, nájde porovnanie v článku brikety, pelety alebo kusové drevo.

Ako prepočítať výhrevnosť na ročnú spotrebu

Rodinný dom s ročnou potrebou tepla 12 000 kWh a krbovou vložkou s účinnosťou 75 % potrebuje v palive 16 000 kWh. Pri buku s 1 800 kWh na prm je to 9 prm, pri smreku s 1 250 kWh na prm 13 prm. LWF uvádza podobný odhad: nový dom so 150 m² spotrebuje 9 000 kWh tepla, čo je 5 až 7 rovnaných metrov suchého dreva podľa druhu. Ak kúrite mokrým drevom s 30 % vody, pripočítajte ďalších 15 až 20 % objemu.

Pri porovnaní cien preto vždy prepočítajte ponuku na cenu za kWh: cena za prm delená energiou v prm. Buk za 90 € s 1 800 kWh stojí 0,05 € za kWh v palive, smrek za 60 € s 1 250 kWh stojí 0,048 € za kWh. V tomto príklade sú obe ponuky rovnocenné, smrek však vyžaduje o tretinu viac miesta v drevníku.

Časté otázky

Ktoré drevo je najvýhrevnejšie?

Na priestorový meter je najvýhrevnejší hrab, tesne za ním dub, agát a buk. Na kilogram sú druhy takmer rovnaké, dokonca ihličnany majú o 4 % viac. Najvýhrevnejšie drevo je preto v praxi to najsuchšie.

Je agát lepší ako buk?

Agát dáva na prm podobne veľa tepla ako dub a drží žiar dlhšie ako buk. Nevýhodou je dlhé sušenie, ťažké štiepanie a iskrenie, ktoré v otvorenom ohnisku prekáža. Do uzavretej krbovej vložky alebo kotla je agát výborné palivo.

Prečo má smrek vyššiu výhrevnosť na kilogram, ale nižšiu na prm?

Smrek obsahuje viac živice a lignínu, preto má kilogram suchého smreka 14,5 MJ, kilogram buka 13,9 MJ. Smrek je však o tretinu ľahší, takže v rovnakom objeme je menej hmoty a menej energie.

Aký je rozdiel medzi výhrevnosťou a spalným teplom?

Spalné teplo počíta aj s teplom, ktoré sa uvoľní pri kondenzácii vodnej pary zo spalín. V krbe a bežnom kotle para odchádza komínom, preto sa pri dreve používa výhrevnosť, ktorá je o 1 až 1,5 MJ/kg nižšia. Výrobcovia palív občas uvádzajú spalné teplo, lebo vyzerá lepšie.

Zhrnutie

• Kupujte drevo podľa vlhkosti, nie podľa druhu: 20 % vody znamená 13,9 MJ/kg, 50 % vody len 7,8 MJ/kg.
• Do krbu a kachlí voľte hrab, buk, dub, jaseň, brezu alebo javor, do kotla môžete dať aj smrek a borovicu.
• Prm smreka dá o 40 % menej tepla ako prm buka, oplatí sa len pri cene nižšej o 30 až 40 %.
• Porovnávajte ponuky cez cenu za kWh: cena za prm delená energiou v prm z tabuľky.